Ankylosaurus (v preklade stuhnutý jašter) je vyhynutý rod veľkého obrneného bylinožravého dinosaura. Známy je z troch neúplných kostier a početných ojedinelých kostí. Žil pred 66,5 až 65,5 miliónmi rokov na území dnešnejSevernej Ameriky. Jeho jediným druhom je Ankylosaurus magniventris.

Opis

Ankylosaurus reprezentoval jedného z posledných a zároveň najväčších „obrnených dinosaurov“ – dorastal do dĺžky až 9 metrov (niektoré rekonštrukcie ho však popisujú s dĺžkou len 6 metrov, pri výške a šírke asi jedna a pol metra) s hmotnosťou viac ako 6 ton. Ankylosaurus bol územčistý tvor s pevnou stavbou tela, pohybujúci sa po všetkých štyroch končatinách. Končatiny boli veľmi krátke a preto je zjavné, že počas behu nebol schopný vyvinúť vysokú rýchlosť; na základe fosilizovaných odtlačkov stôp sa vedci domnievajú, že mohol bežať rýchlosťou len asi 9,7 km/h. Mal pomerne úzkulebku trojuholníkovitého tvaru (najväčšia objavená lebka tohto dinosaura je až 64,5 centimetrov dlhá a 74,5 centimetrov široká) s krátkou a širokou papuľou, ktorej boky boli vyduté smerom von a nozdry smerovali nabok. Rovnako ako ostatné ankylosaury aj on bol bylinožravec a jeho malé, listovité zuby lemovali strany čeľustí. Vpredu mal bezzubý zobák na trhanie rastlinného materiálu.

Brnenie

Najcharakteristickejším znakom tohto dinosaura je jeho brnenie tvorené z kostených doštičiek (osteodermov), pokrytých vrstvou rohoviny. Doštičky boli rôznej veľkosti – od veľkých platničiek až po malé kostené „gombíky“ horizontálne usporiadané v radoch, ktoré mu chránili krk, chrbticu a boky. V porovnaní s rodom Euplocephalusalebo Edmontonia boli jeho doštičky prevažne hladké a bez kýlov alebo hrebeňov. Na každej strane krku mu vystupovali rady plochých, trojuholníkovitých ostňov a zo zadnej časti lebky mu smerom dozadu vyrastali krátke tupé „rohy“ na ochranu temena.

Chvostový kyjak

Široký a vyše 50 kilogramov ťažký kostený kyjak ankylosaura bol tvorený štyroma kostenými platňami a jeho oporou boli zrastené stavce na konci chvosta vytvárajúce vystužujúci, tyčovitý útvar. Okrem toho spevňovali chvost aj mohutné povrazcešliach. Svalnatý začiatok chvosta bol ohybný a pomocou neho kývalo zviera ťažkým kyjakom zo strany na stranu a mohlo zasadiť útočníkovi mocný úder (nedávne štúdie zistili, že bol dostatočne silný, aby odolal veľkým úderom). Každý útočiaci predátor tak riskoval zlomeninu predkolenia alebo členku.

Klasifikácia

Podľa rodu Ankylosaurus bola pomenovaná aj čeľaď Ankylosauridae, jedna z dvoch hlavných skupín ankylosaurov – „obrnených dinosaurov“. V rámci tejto čeľade je radený do podčeľade Ankylosaurinae a za jeho sesterský taxón býva často považovaný rod Euplocephalus s čim však niektorí nesúhlasia (Carpenter, 2001 a Norell et al., 2003) a obe rody umiestňujú do úplne iných pozícii fylogenetického stromu.Túto situáciu môžu vyjasniť jedine ďalšie výskumy.

Dejiny

Ankylosaura pomenoval americký paleontológ Barnum Brown v roku 1908. Jeho meno, doslova „stuhnutý jašter“, pochádza z gréckych slov ankulos (slovensky: stuhnutý) a sauros (slovensky: jašter). Druhové meno A. magniventris, z latinskéhomagnus (slovensky: veľký) a venter (slovensky: brucho), vychádza z celkovej veľkosti tela tohto živočícha.

Holotyp nesie označenie AMNH 589 a bol nájdený v súvrství Hell Creek v Montane už v roku 1906. Pozostáva z vrchnej časti lebky, niekoľkých stavcov, rebier, časti ramenného pletenca a panciera. O šesť rokov skôr (teda v roku 1900) našiel Brown kostru veľkého dravého dinosaura (AMNH 5866), ktorý v 1905 dostal meno „Dynamosaurus“ (dnes však prevláda názor, že v skutočnosti ide o tyranosaura). K AMNH 5866 bolo prisudzovaných aj viac ako 75 osteodermov rôznych veľkostí, ktoré sú svojim tvarom takmer identické s osteodermami ankylosaura a tak s najväčšou pravdepodobnosťou patria tomuto druhu. V roku 1910, počas expedície vAlbertskom súvrství Scollard, našiel Barnum Brown tretí exemplár (AMNH 5214). Tento pozostával z kompletnej lebky, rebier, končatín, panciera a vôbec prvého chvostového kyjaka. Všetky tri exempláre sú dnes uložené v American Museum of Natural History v New Yorku. Najväčšiu známu lebku tohto druhu (NMC 8880) vykopal Charles Mortram Sternberg v Alberte v roku 1947 a v súčasnosti je v expozícii v Canadian Museum of Nature v Ottawe. V priebehu rokov bolo nájdené množstvo ďalších úlomkov a zubov patriacich tomuto dinosaurovi.

Životné prostredie

Ankylosaurus žil pred približne 66,5 až 65,5 miliónmi rokov na samom konci kriedy (neskorý kampán) a bol tak jedným z posledných dinosaurov, ktoré žili pred K/T rozhraním. Nájdený bol v amerických štátoch Montana (súvrstvie Hell Creek) a Wyoming (súvrstvie Lance) a v kanadskejAlberte (súvrstvie Scollard).

Obýval široké príbrežné planiny západnej vnútornej morskej cesty, ktorá rozdeľovala Severnú Ameriku na východnú a západnú časť. Zo všetkých troch vymenovaných súvrství je najlepšie prebádaným súvrstvie Hell Creek, tvorené prevažnepieskovcami a ílovcami. V tej dobe to bola subtropická oblasť s teplým a vlhkým podnebím. Rástli tu najmäkrytosemenné rastliny, s menej sa vyskytujúcimi nahosemennými (napr. borovicorasty a cykasorasty). Množstvo skamenelých listov nájdených na tuctoch rôznych miest poukazuje, že oblasť bola väčšinou zalesnená malými stromami.V tomto súvrství s ním mali spoločný priestor bylinožravé rody Triceratops, Torosaurus, Thescelosaurus, Edmontosaurus,Edmontonia, Pachycephalosaurus a mäsožravé rody Ornithomimus, Troodon a Tyrannosaurus. Na rozdiel odvtákopyskatého edmontosaura alebo rohatého triceratopsa sú jeho fosílie v týchto usadeninách veľmi vzácne. Ako už bolo uvedené vyššie, žil po boku ďalšieho „obrneného dinosaura“, edmontonii. S ňou však podľa nedávnych výskumov nezdieľal úplne rovnaké prostredie. Ankylosaurus mal širší zobák a rypák, obýval vyššie položené oblasti a jeho potrava zrejme nebola až taká selektívna, ako rodu Edmontonia, ktorá obývala nižšie položené oblasti, bližšie k pobrežiam.