Stegosaurus

Stegosaurus je veľmi dobre známy platňochrbtý dinosaurus (Stegosauria), bylinožravec vyskytujúci sa vo viacerých druhoch. Stegosaurus je známy z pozostatkov 80 jedincov, pričom mnohé kostry sú kompletné, a poznáme dokonca aj kostené štítky, ktoré mu nahusto chránili krk a menej husto boky. Žil pred 155 až 148 miliónmi rokov, nájdený na západe Severnej Ameriky.

Znaky

Podobne ako iné stegosaury, i tento rod mal na chrbte dva rady kostených platní, ktoré sa striedavo v dvoch radoch tiahli od chrbta po chvost. Na krku a chvoste tieto rady splývali v jeden. Platne mával v pomere k telu dosť veľké a oproti takému rodu Tuojiangosaurus aj široké. Ich funkcia bola hlavne obranná, ale predpokladá sa aj termoregulačná. Na konci chvosta disponoval dvoma pármi až metrových tŕňov, hoci jeden druh stegosaura mal týchto párov dvakrát viac - teda 4. Stegosaurus žil, podobne ako väčšina ostatnýchtyreoforov, väčšinou osamote, prípadne v menších skupinách. V porovnaní s objemným telom mal tento dinosaurus len maličkú hlavu s malým mozgom. Jeho veľkosť však bola v skutočnosti väčšia, ako sa v minulosti predpokladalo, lebo počas odlievania odliatku mozgu ostal v mozgovni sediment. Viaceré zdroje uvádzajú hmotnosť mozgu okolo 80 gramov.

Obýval rovinaté územia, kde sa živil nízkym porastom. Hmotnosťou by sa vyrovnal nosorožcovi a veľký bol asi ako autobus. Živil sa rastlinami a podľa najnovších nálezov z Portugalska, obýval Európu a Severnú Ameriku.

Stegosaurus znamená „zastrešený jašter“. Veľkosť: dosahoval veľkosť 9 metrov a hmotnosť až 2 tony. Obdobie výskytu: vrchná jura.

Paleobiológia

Platne

Najvýraznejším znakom Stegosaura sú rady kosoštvorcových kostených platní, vyrastajúcich z jeho chrbta, krku a chvosta. Aj napriek tomu, že je to jeden z najintenzívnejšie skúmaných dinosaurov, odborníci sa dlho nevedeli dohodnúť, ako boli platne na chrbte Stegosaura usporiadané, pretože neboli spojené s kostrou, ale iba uložené v kožovitom obale. Výskumníci dlho predpokladali, že boli celkom súmerné. Nedávne štúdie však ukázali, že boli umiestnené striedavo, pričom najväčšie, sa nachádzali v oblasti bokov a dosahovali až metrovú výšku.

Na účel týchto kostených platní existovali rôzne názory. Vedci sa pôvodne domnevali, že chránili Stegosaura pred útomi dravých dinosaurov. Táto hypotéza je dnes veľmi nepravdepodobná, pretože aj tie najvyššie platne tvorila veľmi krehká kosť, proti mocným čeľustiam predátorov, akým bol napríklad Allosaurus, tak poskytovali len veľmi chabú ochranu. Oveľa pravdepodobnejšie je, že tieto dobre prekrvené chrbtové platne pravdepodobne slúžili na reguláciu teploty. Keď sklonil hlavu a platne otočil k slnku, slnečné teplo mohlo oveľa rýchlejšie zohriať mohutné telo. Keď chcel svoju telesnú teplotu znížiť, stačilo sa mu postaviť zadnou časťou k slnku, aby krvou zásobené platne vyžarovali telesné teplo. Ďalšia teória hovorí, že platne slúžili na predvádzanie sa a pomáhali samcom a samiciam rovnakého druhu, aby sa navzájom rozoznávali.

Potrava

Stegosaurus a jemu príbuzné rody boli bylinožravce. Úspešné boli najmä koncomjury, kedy zaznamenali veľké rozšírenie.Paleontológovia sa domnievajú, že sa živili rastlinami ako sú napríklad machy, paprade, prasličky a cykasy.[2] Podobne ako iné dinosaury (vrátane sauropódov), aj stegosaury prehĺtali gastrolity (žalúdočné kamene), ktoré im pomáhali rozdrviť rastlinnú potravu (je to dôležitá súčasť tráviaceho traktu živočíchov, ktorým chýbajú zuby na žuvanie). Takéto žalúdočné kamene dodnes používajú krokodíly, pštrosy a niektoré iné vtáky.

Druhy

Dosiaľ bolo opísaných viacero druhov rodu Stegosaurus. Veľkosť týchto druhov, z ktorých sú viaceré často považované za synonymické, sa pohybovala od 5 (váha 2 tony) do 9 až 10 m (váha 5 ton s výškou v bedrách 3 až 3,5 m).